Ľudové zvyky oddávna ovplyvňujú naše sviatky a udalosti. Vďaka odovzdávaniu a modernizovaniu obyčajov z generácie na generáciu sa môžu Slováci pýšiť veselicou, aká nemá v zahraničí obdobu. Medzi tradície, ktoré sa zachovali až doposiaľ patrí pripínanie pierok. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ sa pierka vzali? Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako sa vyrábajú a načo slúžia.
VÝROBA SVADOBNÝCH PIEROK
V minulosti sa na východe konali pierkoviny. V princípe išlo o rozlúčku so slobodou, keď sa rodina zišla aby vyrábala pierka pre svadobčanov. V iných končinách sa táto robota vzťahovala výlučne na nevesty a družičky. Na zhotovenie sa používa voňavý rozmarín, ktorý symbolizuje lásku, vernosť a šťastie. Môžu byť doplnené o živé či umelé kvety, krušpán či asparág. Pokiaľ ide o snúbenca, tu platí nepísané pravidlo, že jeho pierko by malo ladiť s kyticou nevesty.
ZMYSEL SVADOBNÝCH PIEROK
Význam pripínania pierok sa zásadne nezmenil. Zatiaľčo kedysi nosili rozdielne pierka mládenci a vydatí, dnes ide rozlíšenie svadobčanov. Predstavte si svadbu s väčším počtom ľudí. Títo hostia sa navzájom nepoznajú a preto možno rodičov, starejšieho prípadne svedkov odlíšiť elegantným spôsobom.
Pripínanie pierok hosťom pred obradom má obvykle na starosti hlavná alebo viaceré družičky. V niektorých krajoch panuje milá tradícia, že ženatým pánom dávame pierko na ľavú stranu na znak toho, že ich srdiečko je zadané a slobodným naopak. Idúc o ženícha, jeho pierko je najväčšie, najkrajšie a na klopu saka mu ho pripína nevesta.
