Čepčenie, odobierka nevesty, pripínanie pierok, hádzanie kytice, výmena obrúčok či využívanie služieb starejšieho sú typickými zvyklosťami, ktoré neobídu ani moderné nevesty. Možno ani netušíte, aké hlboké korene tieto obyčaje v slovenskej histórií majú. Poďme sa teda spoločne pozrieť na najznámejšie svadobné tradície, ich význam a pôvod.
PREDSVADOBNÉ OBDOBIE NA SLOVENSKU
Slovenská svadba je plná úkonov i symbolov, ktoré sú pokladom našej kultúry. Už v období pred svadbou nájdeme charakteristické zvyky. V minulosti išli ako prvé na rad priezvedy, prvé predbežné získanie súhlasu so svadbou bez účasti mládenca. Nasledovali pytačky, kde mladík – pytač niekedy spolu s krstným otcom alegoricky žiadal o súhlas rodičov dievčaťa. V súčasnosti ide o formálnu, pre niektorých až zastaralú záležitosť a predsvadobné obdobie začína priamo zásnubami.
Tie boli spojené s pohostením a odovzdaním daru, ktorý znamenal prísľub. Darom bývala
šatka, ručník, pierko, jablko či košeľa. Dnešné páry dajú prednosť romantike, ružiam, vínu a nádhernému prostrediu hôr, mesta či pláže pred klasickými ceremóniami. Na ideálnom mieste muž pokľakne a vytiahne škatuľku so zásnubným prsteňom.
Doba od zásnub do svadby je stresujúca. Udalosť treba oznámiť širšej rodine, susedom, priateľom a začať plánovať svoj veľký deň do posledných detailov. V minulosti budúci novomanželia nosili aj znaky na odeve. Pre nastávajúcu nevestu bol typický veniec či stužka, pre ženícha zase pierko alebo stuha za klobúkom.
Svadobný deň sa blíži míľovými krokmi a na zahnanie nervozity sa koná rozlúčka so slobodou. Lúčenie sa zásadne nezmenilo. Mládenec si so svojimi blízkymi pripíjal na slobodu zatiaľ čo dievčina do svojej rozlúčky zahrnula aj kreatívne prípravy na svadbu.
Okrem klasickej rozlúčky sa v našich končinách konali aj pierkoviny. Mládež sa zišla s cieľom robiť pierka pre všetkých svadobčanom mužského pohlavia. Na výrobu sa používala myrta spojená s bielou stužkou. Podobne ako pri zákuskoch, koláčoch či páleného išlo o formu výslužky, ktorá sa rozdala pred udalosťou ako symbol pozvania na svadbu.
SVADOBNÝ DEŇ NA SLOVENSKU
Svadobný deň začína obliekaním nevesty a príchodom milého po ňu. Pri strojení sú prítomné družičky, krstná matka a ženy z najbližšej rodiny. Na dedinách oblečenie záviselo od miestneho kroja, účes zdobil venček alebo parta a obuté mala čižmy od nastávajúceho. V minulosti musela mladucha pri obliekaní stáť v širokom šafli, aby bola čoskoro taká široká, teda aby rýchlo priviedla na svet bábätko.
Svadobčania robia ženíchovi naprieky zatarasením cesty, zatváraním dverí či predkladaním falošných neviest. Nasleduje žartovné jednanie o cene a vykúpenie nevesty. Za spomenutie stojí aj svadobný sprievod, ktorý udalosť oznamoval celej dedine spevom.
Po tom, ako si mladomanželia povedia svoje áno, vychádzajú z kostola či obradnej siene a svadobní hostia ich zasypú šošovicou či ryžou. Za nimi kráčajú kvetinové deti, ktoré rozhadzujú z košíčkov lupienky ruží. Ak sa strukovina, ryža či lístky uchytia na nevestiných šatách, znamená to plodnosť a hojnosť. Ďalšou zvyklosťou je hádzanie kytice. Nevesta sa postaví chrbtom k ženám a hodí kyticu do davu. Traduje sa, že tá, ktorá kyticu chytí sa do roka vydá.
Po obrade nasleduje spoločné hodovanie prelínané so zábavou a svadobnými hrami. Hovorí sa, že kto bude mať pri krájaní torty ruku navrchu, bude mať v manželstve navrch. Aby manželstvo vydržalo, obaja musia ochutnať svadobnú tortu.
Jedným z najznámejších zvykov, ktorý je typický aj pre moderné svadby je redový tanec. Tancuje sa v noci. Svadobčania okolo mladomanželov vytvoria kruh a postupne sa striedajú v tancovaní so ženíchom a nevestou, zatiaľ čo niekto vyberá od hostí peniaze. Klobúkový tanec je ideálnou príležitosťou pre únos nevesty, keď kamaráti novomanželov odvedú nevestu do baru a úlohou ženícha je ich nájsť. Únos má symbolizovať odlúčenie nevesty od rodičov.
Vrchol svadby nastáva pri čepčení nevesty. Neveste sa zloží závoj a pripne čepiec, ženíchovi sa na hlavu nasadí klobúk. Zvykne prebiehať spolu so sňatím vienka, keď sa družba pýta či chce nevesta vienok sňať alebo hlávku sťať. Začepčenie má hlbokú symboliku, znamená prechod nevesty zo slobodného stavu do vydatého.
